Prevzate z wikipedie

popis

Virtualizácia v informatike je proces alebo technika, pri ktorej je nahradený fyzický prostriedok softvérovou vrstvou. Takýto prostriedok je pre systém transparentne definovaný, i keď fyzicky neexistuje. V praxi to znamená, že vďaka virtualizácii je možné nezávisle prevádzkovať niekoľko operačných systémov spolu na rovnakom hardvéri. Podporované je obvykle viac operačných systémov, pričom na jednom hostiteľskom systéme môžu bežať aj rôzne operačné systémy.

Princíp virtualizácie

Virtualizačný software alebo platforma, tzv. hypervisor vytvára štandardizovaný hardvér. Poskytuje ho pre všetky virtuálne stroje, ktoré nad ním bežia. Tento hardvér zahŕňa všetko potrebné k behu počítača, teda CPU, operačnú pamäť, vstupno-výstupné zariadenia, komunikačné prostriedky a podobne. Takýto abstrahovaný hardvér je dostupný operačnému systému, ktorý nepotrebuje byť špeciálne upravený na beh vo virtuálnom prostredí. Virtualizácia je teda transparentná, hardvér poskytnutý hypervisorom je natoľko štandardný, že každý podporovaný operačný systém s ním vie bez problémov pracovať. Inštalácia a beh operačného systému prebiehajú rovnako, ako pri inštalácii na fyzický harvér. Používateľ má prístupnú konzolu, teda virtuálny monitor a z optického média, prenosného disku alebo zo siete nainštaluje vybraný operačný systém.

Prevzate z inej straanky

jednou vetou povedané: virtualizácia serverov umožňuje súbežný beh viacerých izolovaných operačných systémov nad jedným hardwarom. Tieto operačné systémy sa spolu delia o hardwarové prostriedky ako je procesor, pamäť, harddisky alebo sieť. Napriek tomu, že spoločne využívajú tieto prostriedky, sú od seba navzájom izolované, čo umožňuje okrem iného aj beh rôznych OS napríklad Windows a Linux. Takže na jenom serveri je možné naraz spustiť desiatky až stovky rôznych operačných systémov. Keďže sú izolované, tak pád jedného OS neovplyvní beh ostatných OS. Navzájom o sebe “nevedia”, takže je dodržaná aj bezpečnosť.

Ako to všetko vlastne funguje? V ideálnom prípade sa priamo na hardware nainštaluje tzv. Hypervizor. Je to vlastne operačný systém (niektorí výrobcovia to skôr prirovnávajú ku firmware), ktorého jedinou úlohou je slúžiť ako medzivrstva medzi hardwarom a virtuálnymi strojmi. Prideľuje hardwarové prostriedky virtuálnym strojom ktorým poskytuje virtuálny hardware. Taký virtuálny stroj nevie, že je virtuálny. Hypervizor mu pridelí určitý počet CPU / jadier, RAM, virtuálny HDD, grafickú kartu, sieťové karty, radiče a všetok ostatný potrebný hardware. Každý virtuálny stroj je vlastne len adresár zo súbormi, v ktorých sa nachádzajú informácie o tom, aký virtuálny HW používa, virtuálne HDD atd.

© 2022 bitCore, s.r.o.